—
V rámci projektu Učme efektívnejšie pre prax, ITMS kód projektu: 312011AMJ5
„Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.“ www.minedu.gov.sk
—
V Oxforde sme strávili celý život. Od pondelka do piatku v predposledný júnový týždeň 2023. Vybavení dáždnikmi, pršiplášťami a pláštenkami sme sa nachystali na všetko. Takmer všetko. Množstvo slnka, ktoré sme zažili, urobilo z uvedených pomôcok len zbytočné ťažítka našej batožiny.
Autobus, lietadlo a znovu autobus boli istotou, že spánok bude blízko k evolučnému vývoju delfínov. O delfínoch je totiž známe, že spia iba polovicou svojho mozgu. Druhá polovica mozgovej hemisféry bdie, aby delfíny mohli plávať, teda udržiavať telo v rovnováhe. Po nejakom čase si polovice mozgu vymenia role. Teraz si náš spánok-nespánok už určite viete predstaviť.
Nadšenie a očakávania sú však silnejšie, preto všetko v pohode zvládame. Stačí predsa jedna silná káva a prinesené Horalky.
Raňajší príchod do Oxfordu predznamenal, aký bude celý pobyt. Slnečný a horúci. Nečakaný.
Hladní a nevyspatí, študenti hneď zrána dostali príjemný test z angličtiny pozostávajúci z päťdesiatich otázok, ktorý ich ako „Rokfortský triediaci klobúk“ zaradil do jazykových skupín. Študenti sa šli učiť, hoc chceli spať. Napriek tomu, že sme dostali obed na anglický spôsob, hlad nás presvedčil, že pomixovaný párok v zapečenom cestíčku je vynikajúce jedlo.
Popri anglickom obede študenti rozprávali o svojich prvých dojmoch z výučby, ktorá im bola prispôsobená na základe vstupného testu.
Poobedňajšia prehliadka Oxfordu v tempe dostihových koní nás vcelku vyčerpala, zároveň aj inšpirovala k ďalším návštevám.
V podvečerných hodinách nás čakali hosťovské rodiny, ktoré nás odprevadili alebo odviezli k sebe domov. Poniektorí z nás zažili kultúrny šok. V Anglicku je totižto bežné, že varia muži a nie ženy. A dôvod? Tipnete si?
Po prvej večeri, pár prehodených vetách v nesprávnej angličtine, sme pospali, ani nevieme ako.
Začínať školu o 9.30 by sme chceli aj doma. Vôbec nikto pri tom nefrflal, že školské aktivity trvali aj do štvrtej či piatej poobede. Nik sa neponáhľal po škole na vlak alebo autobus, a nikto nechýbal z rodinných dôvodov.
Dochvíľnosť si Angličania cenia viac, ako dobre pokosený trávnik, teda, pokiaľ nejakého Angličana stretnete. My sme sa stretli s národnosťami z celého sveta, či už v škole vo Wheatley, alebo v Oxforde. Počas rozhovoru so staršou miestnou Angličankou sme sa okrem iného zaujímavého dozvedeli, že táto pani už niekoľkokrát navštívila Slovensko a že slovenčina, ktorú počas nášho dohovárania sa rozpoznala, sa jej veľmi páči.
Poobede sme išli na Treasure Hunt.
Úlohou študentov bolo podľa indícií hľadať v úplne neznámom prostredí úplne neznáme miesta. Tím, ktorý najrýchlejšie splnil zadané úlohy, zjedol prvú cenu. My, učitelia, sme si zatiaľ obzerali okolie, kde neskôr minieme jeden a pol výplaty.
Veľmi príjemný deň. Večera prebiehala v rodinách.
Z konverzácie s rodinami nikto nedostal štvorku za nesprávny slovosled alebo nesprávne časovanie. Takže fajn.
Angličania plánujú natesno tak, že by im aj o číslo menšie plavky závideli. A potom trvajú na svojom. Čo to znamená? Znamená to, že natesno naplánované je vlastne vždy vynikajúco naplánované. S Londýnskymi zápchami počítajú, ale plánujú, akoby boli skôr zriedkavé než časté. 🤦🏻♂️
Do Londýna sme sa mali ísť plaviť po Temži na lodi. Temža tam bola, loď už nie. Omeškali sme ju. To viete, dostať sa skrz preplnené ulice je podobné, ako keď chcete pretlačiť citrón cez slamku. Čo sme urobili potom? Improvizovali. Prehliadku okolo známych budov a stavieb zastrešoval miestny sprievodca, inak milý chlapík, ktorý prekráčal viac krokov ako vyriekol slov.
Horúce slnečné počasie nám dávalo zabrať rovnako ako chôdza preplnenými hlučnými ulicami Londýna.
Keď sme sa konečne dostali do tône Národnej galérie pri zastavanom Trafalgar Square, mohli sme konečne vykonať vytúžené biologické potreby, na chvíľu si sadnúť a dať si kávu a iné formy občerstvenia. Byť v Národnej galérii a nevidieť ani jeden obraz? Londýnskym tempom sme šli ďalej.
Oxford Street, známa to ulica v Londýne, pripomína Národnú ulicu v Žiline. Veľa obchodov s oblečením, aké dostať aj u nás a potom miesta, do ktorých by asi nik z nás nevstúpil už len pri predstave cenoviek.
Londýn nás neočaril. Sklamanie z dnešného dňa mal našťastie vystriedať fantastický zážitok z nasledujúceho dňa.
Oxford a jeho okolie náš očarili svojou „zanedbanosťou“. U nás, na Slovensku, by sme mali všetko najnovšie, vykosené a vystrihané. A ak by to aj nebolo nič nové, bolo by to vybrúsené, nafarbené či vyleštené. Skrátka, tvárilo by sa to novo. Tu na ostrovoch bolo všetko také akurát. Či už to boli staré budovy, nenatreté lavičky alebo nedokonalé záhradky. Všetko spolu krásne harmonicky ladilo.
Výučba trvala do jednej poobede. Ešte predtým sme vyjednali malú náplasť za nepodarený Londýnsky včerajšok. Po vyučovaní sme absolvovali punting na rieke v Oxforde. Klasická aktivita, ktorú by sme chceli aj doma. Na Váhu, Na Kysuci, to je jedno. Preto navrhujeme podať projekt na prekopanie kanála od rieky Kysuca ku škole tak, aby sa táto činnosť dala vykonávať na pravidelnej báze.
Poobede sme mali voľný čas. Chodenie po malebných Oxfordských uličkách a návštevy obchodov nám trvali do neskorých večerných hodín. Míňanie učiteľských výplat a študentských vreckových do Oxfordu veľa bohatstva neprinieslo. My sme si však našli drobnosti, ktoré nám budú pripomínať naše zážitky do konca života.
Mali sme pocit, že najznámejšou osobou vo Veľkej Británii po kráľovskej rodine je Mr. Bean. Lapače prachu vo forme Alžbety II., Karola III. a Mr. Beana tomu nasvedčovali. Hoci domáci tvrdili, že nimi sú skôr Mick Jagger alebo Elton John.
V kníhkupectvách sa dali stráviť hodiny, ak nie dni. V obchode so spoločenskými hrami čas ani nebežal a miestne puby čapovali len lokálne pivo. A to bolo dobré. Odporúčame každému, kto môže.
Doobeda bolo treba prísť na výučbu s cestovnou batožinou, pretože poobede sa nám náš pobyt v Oxforde končí.
Typické anglické počasie nás opäť vyzlieklo do tričiek. Káva a občerstvenie dnes chutia akosi inak. Myšlienky už smerujú naspäť do každodennej reality.
Po vyučovaní máme slávnostné odovzdávanie certifikátov v školskej záhrade. Veľmi sa nám páči otvorenosť školy, kde chodíme. Všetko, od kníh, cez playko, tv a wecko, až po riaditeľa, je voľne dostupné pre kohokoľvek zo školy a kedykoľvek. Nik za sebou nezatvára v rámci školy dvere, pokiaľ sa nezatvárajú samé alebo neprebieha výučba.
Ak sa v Oxforde, a celkovo v Anglicku, nič nenaučíte, aspoň skúste čaj s mliekom a punting na rieke.
Punting bol skvelý a zabavili sme sa a skúsili si niečo nové, ale super bol aj treasure hunt, pretože nás to povodilo po meste zaujímavým spôsobom.
Najlepšia mimoškolská aktivita bola opekačka so zahraničnými študentami. Bolo to nezabudnuteľné kvôli tomu, že som spoznal super ľudí a vylepšoval som si svoje anglické schopnosti.
Celkovo som sa vôbec nenudil a vždy som prišiel na izbu až večer plný zážitkov.
Pobyt bol lepší než som čakal, bolo by lepšie keby sme tam dlhšie.
Výlet sa mi páčil, avšak sklamal ma ten Londýn, moc sme toho nepozreli, zmeškali sme loď. Londýn by som rozdelil aj na viac dní.
Na hosťovských rodinách mi bola sympatická ich ochota a dobré jedlo, ktoré nám pripravovali.
Hodnotím to veľmi pozitívne a išiel by som kľudne ešte raz. Bol som spokojný s dozorom aj puntingom.
Hosťovská rodina bola veľmi milá. Radi sa rozprávali o zážitkoch, skúsenostiach, problémoch a podobne.
Páčila sa mi snaha oboch učiteľov, každý prispel ako vedel (stránka, skupina, komunikácia). Keď sa naskytol problém, tak to hneď riešili. Učitelia boli priateľskí, obetaví, príjemní, nápomocní a trpezliví.
Čo mi dal pobyt po jazykovej stránke? Bolo to veľmi špeciálne pre mňa, keďže angličtina nie je môj favorit, ale koniec koncov, bolo ľahké sa dorozumieť.
Učitelia boli seriózni, obetaví, chápaví, pracovití a ústretoví.
—
👩🏻 Veronika Ságová, 🧔🏻 Peter Druska
